Sonya Merchier

Článok sa kedysi nachádzal na mojom pôvodnom blogu na blog.cz, odkiaľsi som ho vyhrabala, tak uverejňujem zas… niektoré možno aj stáli za fajku dymu?

Tento článok som si od A po Z vymyslela. Ale inak to bolo suppa!

Keď som mala 21 a pol roka, spoznala som sa na exotickej dovolenke v Senici s týpkom, ktorý mi povedal, nech ho volám, ako chcem, môžem aj George. Pritom to bol Čech a mierne som pochybovala, že sa tak naozaj volá, ale učarovala mi jeho výrečnosť – stále dookola sa pýtal, koľko je hodín.

Pozval ma na drink do baru, teda vlastne… okej, na minerálku do najbližšej reštiky, ale inak to bolo presne to isté. V minerálke plával citrón… no dobre, bola to mucha!… a prítmie v miestnosti (vypadol prúd) vytváralo veľmi romantickú atmosféru. Vonku lialo ako z krhly, takže obaja sme mali obuté neforemné gumáky a oblečené sivé pršiplášte, pričom ten môj mal sexy rozparok na chrbte, pretože tam bol už dlho nešťastnou náhodou roztrhnutý. Oukej, bolo to preto, že som si tam chcela prišiť krídla, no bože!

Obaja sme boli očividne nervózni, on sa pohrával s dlhou bradou a ja s beztvarou lyžičkou (kde udělali soudruzi z NDR chybu?) a beznádejne sme mlčali. Ticho prerušovali iba jeho kýchnutia a všimla som si, že neustále civí na hodiny na druhej strany miestnosti, pretože si (zrejme) stále nezapamätal, koľko vlastne je.

Keď sme dopili, zaplatili sme a nechali päťcentové sprepitné. Potom sme vyšli do utichajúceho dažďa, dve hodiny postáli a zvažovali, kam ísť. Potom som si spomenula, že doma niet ani nohy, mama je v práci v bordeli a brat kope na druhej strane mesta kanály. Chytila som ho pod pazuchu a vliekla k nám. Pred panelákom som si spomenula, že som si zabudla kľúče, ale vynašla som sa, zazvonila susedom a vymyslela si, že som poštárka, pričom som si všimla, že práve oni na nás civia z balkóna a strašne sa smejú. Hm.

Doma na nás čakal zástup piatich mačiek, ktoré chceli trávu na žuvanie, tak som poslala Georgea dole. Kým nejakú hľadal, osprchovala som sa, namazala akousi gebuzinou, ktorá však mala byť strašne sexuálne príťažlivá a vyfúkala som si vlasy.

George sa vrátil po hodine a pol s biednym trsom trávy, vraj to bolo to najlepšie z ponuky. Prevrátila som očami, ale mačky to vzali na milosť a usilovne žuvali. Fajn. Horšie je, že im to vždy pohne črevami a onedlho už zvracali jedna po druhej, no sexy. Vlastne ja som bola sexy, keď som v zástere behala po byte a řvala na tie chúdence, prečo zvracajú každá už tretí raz.

Napokon to celé ustalo a celá spotená som sa naložila do sprchy zas. George, ktorý bol dávno osprchovaný, zatiaľ hral na mobile Pokémon GO a nevnímal. Tak si ani nevšimol, keď som sa pred neho postavila v dlhej čiernej nočnej košeli s výstrihom až po pupok a zvodne zavrtela bokmi. Po chvíli som to vzdala, prezliekla sa do nočnej košele po prababičke, ktorá bola totálne asexuálna a šla spať.

Prebudil ma George, ktorý ležal pri mne a hladil ma po chrbte. Bol nahý. Široko som sa usmiala a spod tridsiatich spodničiek vystrčila nohu. George zbledol. Pozrela som na ňu a zistila, že som sa zabudla oholiť. Ou. Shit happens. Videla som na ňom, že je celý žhavý, tak som rýchlo zhasla nočné lampičky na oboch stranách a vrhla sa naňho.

Ďalšie dianie bolo celé akési chaotické, samé ruky, nohy, v tme sme sa nevideli, a tak som mu občas hlavou tresla priamo do nosa. George to ale hrdinsky vydržal a pokračoval, až kým sme obaja neboli hotoví a šťastní. Keď rozsvietil, zistila som, že má nos zlomený na trikrát, tak som zavolala záchranku a rozlúčila sa s ním. A síce sme si vymenili čísla, nikdy viac som o ňom nepočula, iba o pár dní z novín, sekcia nekrológy, kde sa písalo, že mu niekto dolámal nos a zomrel na sepsu. Chudák. To si asi nezaslúžil.

A teda takto to bolo!