Sonya Merchier

Uhm, ako inak to mám nazvať? Iste by bolo pár vhodnejších nadpisov, ale princíp je skutočne takýto; motto “cica, nežer” (kto to hlásal?) je dávno pasé. Občas aj u mňa – nie vždy, občas mi prepne, depresia a bohviečo. Napokon som sa naštvala a požiadala priateľa o (ruku? nah) radu, keďže má v tomto smere nejaké skúsenosti/vedomosti. Bielkoviny – zožrala som už jeden tvaroh!! – a piť, to takmer vôbec nerobím, pohyb a… a tak.

Moje stravovanie bývalo príšerné, nielen že nekorešpondovalo s diabetickou diétou, sklony k PPP či potom “žeriem, čo vidím” tam bývalo bežné tiež. A prednedávnom ma to prestalo baviť. Nie je to prvé uvedomenie či snaha, pôvodne som aj mierne cvičila a povedzme si spevnila ruky. Chcelo by to brucho, nuž… Ale vážne, celý víkend vlastne prespať, keď som sa mala niekomu venovať, padať od únavy – chcelo to zrejme železo, doplnkov teraz chňavím fakt dosť. Som, iste, unavená, slabá, bez kondičky. Viem. Lara Croft? NAH. Rada by som ju pripomínala aspoň stavbou tela, veď Lara nie je žiadna namakaná mužatka. Ale pohne slušným kvádrom, akrobaciu zvláda ľavou zadnou… ja nespravím dodnes ani mlynské kolo, to be honest. Nie, to ste nepotrebovali vedieť. Cosplay s naznačením pohybu (video, lol), resp. drsná akcia, lozím po múroch, plávam či skáčem saltá (nie), to znie suppa. Statický je klasika. A hej, proste sa prikrčiť a mieriť bohviekam je… to robí každá!

Ale teda späť k jedlu. Veľa o tom neviem, kalorické tabuľky sú bullshit, nedá sa zo dňa na deň prejsť len na zeleninku (seriózne mám v chladničke reďkovky), ovocie a bielkoviny. Aj to jem a cieľom by bolo nepriberať len tuk, postupne aj aké-také svalstvo. Pôvodne som aj s tým tukom vyzerala pomerne k svetu, ktovie prečo. Vychudnuté chúďatko so sotva 45 kg bolo poľutovaniahodné… i keď naposledy to bolo po prvom covide. A nie, nechcem byť taká. Ľutovať sa dokážem sama viac než dosť, mám zrejme stále HPO. A tí len fňukajú sami nad sebou.

Tak či onak, jedzte. Jasné, PPP je vážna psychická porucha, no hádam nevznikne zo dňa na deň. Netvrdím, že nemáte vôľu sa radšej dokopať k zdravému životnému štýlu… no hej, presne to tvrdím. Nielen! Ale mať energiu, kondíciu, možno lepší cholesterol, svalstvo, môcť si fotiť skvelé selfíčka o zrkadlo na Instagram… Neznie to fajn? Pravdepodobne to už aj tak viete, net je plný aj serióznych príslušných článkov, ktoré vám, dúfajme, nepovedia: “Nežer tri dni, až budeš padať od zoslabnutia, lebo predtým si tiež jedla ako mucha.” Tadiaľ cesta nevedie (vážne!), mám skúsenosti a momentálne je podstatné zmeniť to na lepšie návyky. Zatiaľ to ide ako v lete na saniach, možno to chce prestaviť zmýšľanie na… “robím to kvôli sebe (a nie?), zdraviu, cosplayu, whatever”. Motivácia je silná vec. Snáď si každý dokáže nájsť tú svoju.

Nejaké výsledky budú postrehnuteľné bohviekedy, iste sa budem chcieť pochváliť všade. Bo som narcis (nie). Inšpiráciou tiež iste nebudem, som to len ja, no koho to trápi, každý je strojcom svojho šťastia. A svoj život vraj nežijete pre druhých. Nie je to skvelý objav?