Sonya Merchier

Cez víkend 16.-18.9. prebehol v Bratislave 35. ročník festivalu popkultúry Comics Salón, zúčastnila som sa prvý raz, hoci som tam chcela ísť už roky. Nebolo s kým, to sa zmenilo až s veľkými novinkami v mojom živote v poslednom roku. Tak som zhrabla priateľa, ktorý mi na poslednú chvíľu pomohol upgradovať TR7 cosplay a hurá na podujatie!

Išla by som hoci aj na 3 dni, napokon z toho bola sobota. Legend catsuit Lara s novinkami ako ďalekohľad, grapple (HD verzia!), vernejší batoh či svetielko na ňom bola nadšená. Predtým a hlavne potom, bolo to úžasné. Hoci ľudia ma znervózňujú, tam som bola iná verzia samej seba; v cosplayi som dokázala spontánne osloviť iných, požiadať o foto či usmievať sa na všetkých ako psychopat. Vlastne som nikdy nevidela pokope toľko cosplayerov! Už nie som tá divná, ktorá sa venuje pomaly až podozrivému hobby a z ktorej sa idioti smejú. Veľmi milí ľudia podobného zamerania, skvelá spoločnosť (hoci sme stále na Slovensku, ale predsa len, je to mesto, spomedzi tých dvoch, čo tu máme) aj akcie, ktorým sa tam dalo venovať.

Na úvod som skúsila lukostreľbu, cieľ trafil až jeden šíp z piatich. Chlapík mi ale poskytol rýchlokurz a mala by som si to aj zapamätať. Aspoň kvôli cosplayu, ako inak? Retro hry, kúpa Funko POP figúrky (naozaj som neodolala) či trička s obrázkom mačky (fakt nie!), prednášky či súťaž. Bolo to vzrušujúce, zábavné, malo to úroveň. Mala som to vyskúšať dávno, avšak lepšie neskoro než nikdy, teraz by som najradšej absolvovala všetky nasledovné podujatia tohto typu. V ten deň som tam zrejme bola jediná Lara, dúfam, že niekedy natrafím na ďalšiu. Chcela som fotku so svojou obľúbenou cosplayerkou Fenix Fatalist (Ukrajina), keď už sa tam napokon zjavila, musel mi o to požiadať priateľ. Pokiaľ nepremýšľam nad svojou angličtinou najrýchlejšie, ako sa dá, pletiem hlavne časy jeden cez druhý, foto ale vzniklo.

Za celú dobu sa mi nič nerozpadlo, nič neupadlo a všetko vyzeralo zhruba tak, ako malo (úspech!). Lara si prešla premiérou v okuliaroch, inak by som z celej akcie mala veľké houby. Cosplay bol vylepšený celkom znateľne, toto pnutie ma chytá cca raz za 5-10 rokov a keďže priateľ bol veľmi ochotný a, pravdaže, šikovnejší než ja, premávala som sa tam sakra pyšne. Kedysi som tvrdila, že mi nejde o presnú podobu a že nejde… lebo stále som to ja, iné rysy apod… ale upgrade ma skutočne potešil a opadla aj výrazná nervozita z toho, že sa to nestíha. A rozpadne. A niečo sa stratí, napríklad ja v neznámom prostredí. Všetko bolo skvelé, okrem počasia, no vetru, dažďu stále nerozkážeme. Celé ma to nadchlo, takže na jar sa chystá na AnimeShow 23 nová Lara Croft v mojom podaní.

Lary nikdy nie je dosť a skvelých ľudí tiež nie. Musím uznať, že sa to vydarilo, prekonalo všetky očakávania a bola som (vec nevídaná) šťastná. Dvakrát ročne je vlastne strašne zriedkavo, navrhla by som minimálne raz týždenne. A cosplay ako uznávanú terapeutickú aktivitu!