Zbožňujem mačky a neznášam ľudí.
Haha, to dobre začínam. Ale je to fakt. Ľudia mi poväčšine len ublížili, takže teraz a priori predpokladám, že všetci sú kreatúry, ktorým sa treba vyhýbať. Vyhýbam sa aj tým, ktorým by som nemusela, len mi pripomínajú obzvlášť hrozné kreatúry, s ktorými som bola. Občas sa veľmi ťažko zbavuje vžitých vzorcov. A celkom iste sa nedá zbaviť (akoby som aj chcela!) lásky k mačičkám.
Nedávno sme si k niekoľkým psom zaobstarali mačiatko. Psy znesiem, ale nie som z ich namäkko; z mačiek som a konečne sa zjavilo niečo, čo mi dlhšie v podvedomí chýbalo. Musela som opustiť svoje pidižvíky a sú to jediné stvorenia, čo mi z predošlého života chýbali. A teraz – ha! Sissi číslo 2!
Naozaj, kocúrik vyzerá presne ako moja chlpatá láska, dostal teda tiež meno Sisi. Teraz si odmyslime, že mu kupujem kvalitnejšiu stravu než sebe, kapsičky a bohviečo. O tom sa rozpisovať netreba, napokon, nerobí to tak väčšina serióznych majiteľov zvierat? Či aspoň niektorí? Však to zvieratko musí byť fit, nám sa do toho až tak nechce…
Jasné, že už nám pije krv, že od hladu piští hádam každé 3 hodiny, že driape aj to, čo nemá, no napriek tomu ho človek musí mať rád. Skúšam to aplikovať i na seba: viem byť absolútne príšerná a priateľ to so mnou vydržal už vyše dvoch rokov, očividne sa to dá…
A očividne si i ja viem nájsť skvelého partnera! HA!
Ale späť k mačkám…
Sprevádzajú ma hádam polovicou života a čím viac ich je, tým lepšie. Sú to magické stvorenia. Svojské, nezávislé a predsa vás majú skutočne rady, ak na tom pracujete. Krásne a mäkučké. Bystré a pojašené. Pre mňa absolútne dokonalé a ak chcem mať na úvod predstavu o človeku, spýtam sa ho na mačky či zvieratá celkovo. Ak ich nemá rád, tak tam sú dvere a zabuchni za sebou…
Sisi mi doplnil predstavu o rodine – dvojica, mačka a pes k tomu, viac netreba. Dal mi práve to, čo som potrebovala, kus tej mačacej lásky, hebký kožúšok a dva páry labiek, z ktorých predné budú “miesiť cesto” a tak dávať najavo, že sa tu má dobre. A my s ním.
Sonya Merchier 
Pridaj komentár